500. NTOBHI O BHUSHISHI AGABHALEKELAGA ABHA MINO BHABHUNG’WA.

Imbuki ya kahayile kenako, yilolile bhutobhi bho bhushishi, na bhung’wiwa bhobho. Ubhutobhi bho bhushishi bhunabho, bhugasolaga makanza malihu. Aliyo lulu, untobhi obho agabhalekelaga bhangi abho bhali na mino, bhabhung’wa ubhushishi bhunubho. Hunagwene abhanhu bhagayombaga giki, ‘ntobhi o bhushishi agabhalekelaga abha mino bhabhung’wa.’

Akahayile kenako, kagalenganijiyagwa kuli munhu uyo, agacholaga jikolo mpaga ujipandika, na gucha adajilile. Umunhu ng’wunuyo, agaicholaga isabho yiniyo mpaga oyipandika bhogusabha, na winga kuwelelo, ubhalekela abhapanga isabho jinijo bhujilya.

Abhanhu abha mino, ha bhapanga abho bhagabhung’waga ubhushishi ubho obhutobha, umunhu ng’wunuyo. Ugujichola isabho jinijo, ikolile nu gutobha bhushishi, ubho untobhi obho agabhalekelaga abha mino, nulu abhapanga, bhajilya isabho jinijo. Hunagwene abhanhu bhagayombaga giki, ‘ntobhi o bhushishi agabhalekelaga abha mino bhabhung’wa.’

Akahayile kaneko, kalanga bhanhu higulya ya gwigulambija gutumama milimo, iya gubhapandikila isabho ija gumana bhilekela, ulu ocha ung’wene, kugiki, bhadule gujilang’hana chiza isabho jinijo.

Wakolosai 3:1-3.

Mathayo 19:13-30.

KISWAHILI: ANAYEKOROGA UKWAJU HUWAACHIA WALE WALIO NA MENO WANAUNYWA.

Chanzo cha msemo huo, chaangalia ukorogaji wa ukwaji, na unywaji wake. Ukorogaji huo, huchukua muda mrefu. Lakini basi, mkorogaji wake huwatengenezea wengine walio na meno, ambao huunywa, ukwaju huo. Ndiyo maana watu husema kwamba, ‘mkorogaji wa ukwaju huwaachia wenye meno wanaunywa.’

Msemo huo, hulinganishwa kwa mtu yule ambaye hutafuta mali hadi akazipata kwa wingi, na kufa bila kuzila. Mtu huyo, huzitafuta mali hizo mpaka hutajirika, na kuaga dunia, akiwaachia wale walio wazima, mali zake zote. Watu hao huzila mali hizo zilizoachwa kwao na marehemu.

Watu hao, wenye meno ni wale ambao ni wazima, walioachwa na marehemu, ambao huunywa ukwaju ule alioukoroga, mtu huyo. Kuzitafuta mali hizo, hufanana na kukoroga ukwaju, ambao mkorogaji wake huwaachia wenye meno, au wale walio wazima, ambao huzila mali hizo. Ndiyo maana watu husema kwamba, ‘mkorogaji wa ukwaju huwaachia wenye meno wanaunywa.’

Msemo huo, hufundisha watu juu ya kufanya kazi kwa bidii iwawezeshayo kupata mali zakuwa wanaachiana, anapokufa mmoja wao, ili waweze kuzitunza vizuri mali hizo.

Wakolosai 3:1-3.

Mathayo 19:13-30.

te-tugu-igasha

passion-fruit

ENGLISH: HE WHO PREPARED THE TAMARIND FRUIT JUICE LEFT IT FOR THOSE WITH TEETH TO DRINK.

The source of this proverb is the juice of the tamarind fruit. The preparation for the tamarind juice takes quiet some times to be ready for people to drink it. There is a possibility for the one who prepared it to leave others to drink the juice. Therefore, this proverb can be performed to describe how someone can prepare it and fail to drink instead; others drink on his/her behalf. This scenario is described using the proverb that ‘he who prepared the tamarind fruit juice left it for those with teeth to drink.’

The saying can be compared to a person who struggles for wealth for a long time. When he/she gets it, he/she dies before enjoying his/her richness thus leaving it to be used by others. The people with teeth are the ones left behind after the owner of properties passes away.

The saying teaches people about working hard to get rich which can also be used by other people, including family members, when the owner of those possessions dies.

Colossians 3: 1-3.

Matthew 19: 13-30.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.