687. UYO UKALYAGA NAG’HWE ALAKUBHULAGA.

Ulusumo lunulo, lufumilile kumahoya ga bhanhu abho bhagiganikaga giki, abhanhu abhadibha namhala, ulu bhacha, bhagabhulagagwa na bhanhu abho bhagalyaga nabho. Uumo agayomba, ‘UMulungu adasolaga abhadoni, kunguno uweyi agasolaga bhanamhala na bhagigulu abho bhalimala ilikanza lya gwikala umusi munumu.’

Ung’wiye agabhuja, “ni bhule na bhayanda kihamo na bhanike bhagachaga bhabhaleka bhakuji?” Uweyi agashosha, ‘abhenabho bhagabhulagagwa na bhichabho, abho bhagikalaga nabho.’ Hunagwene  abhanhu bhagayombaga giki, ‘uyo ukalyaga nang’we alagubhulaga.”

Ulusumo lunulo, lugalenganijiyagwa ku bhanhu abho bhali na bhobha bho gulogwa, nulu abho bhagitilagwa yabhubhi na bhanhu abho bhali hakaya yabho. Abhoyi bhagiganikaga giki, abhanhu bhagibhulagaga bhoyi bhinikili. Abhanhu bhenabho, ulu ucha nyanda, nulu ng’waniki, bhagayombaga giki, ‘dugibhulagaga yise bhinikili UMulungu adahayile.’

Aliyo ulu ucha nkuji, abhoyi bhagayombaga giki, ‘adalogilwe, aliyo osolagwa na Mulungu.’ Uwikaji bho bhanhu bhenabho, nulu munhu agacha bho gung’wishiwa sumu, bhagiganikaga giki ologagwa. Hunagwene abhanhu bhagayombaga giki, ‘uyo ukalyaga nang’hwe alagubhulaga.’ Lolaga Kueneza Injili kwa Methali, ukurasa 56.

Ijitabho jinijo jigandikwa na bhakengeji bha: Padri Donald Sybertz, M.M., na Padri Joseph Healey M.M., na guchapishiwa na Benedictine Pubhications Ndanda – Peramiho, 1984.

Ulusumo lunulo, lolanga bhanhu higulya ya kuleka bhobha bho gulogwa kunguno, ubhobha bhunubho, bhugenhaga widumi ubho gwenheleja nulu gubhabhulaga abhichabho abho bhadinabhuhubhi.

“Bhuli munhu uyo adantogagwa ndugu okwe alimhulagi. Uweyi adina bhupanga umugati yakwe, guti umo dulisomela umu nyalubha ya ng’wa Mt. Yohane. Giko uludubhatogwa abhigisu dabhitaga gufuma mulufu na gwingila mubhupanga.

Dudulile gwibhuja giki, ubhulogi bhulihoyi nulu ginehe? Dudulile guhaya giki: ubhulogi bhadiho aliyo ushetani alihoyi. Abhalogi bhadiho, aliyo umumiganiko ga ng’wa munhu uyo agogohaga abhalogi bhalihoyu ukuliweyi.”

Gashinaga ubhobha bho bhulogi bhugigelaga mu gugikija gwitogwa yise kubhayise. Ulu yise bhose ditogilwe guti umo ubhulangwa bhokwe UYesu Kristo, adiho munhu nulu umo alogoha gulogwa.

Ayise dugabhizaga bhakali ugugabhinza amalagilo ga ng’wa Mulungu. Aliyo dugogohaga gulogwa na gucha. Ilihambohambo dubhize bhakali gucha, hangi dubhize na bhobha bho gwita shibhi guti UYesu umo amooyombela: “Mdizubhogoha abho bhagabhulagaga mili, aliyo bhadadulile guibhulaga inholo. Ilihambohambo gung’wogoha uyo adulile gujikenagula jose mili kihamo ni nholo mumoto.”

Ahenaha ugung’ogoha Mulungu ilinabhulingisilo bho gunhang’wa. UMulungu wise alio mholele, adi obhobha. Ubhobha bhudafumaga kuli Mulungu aliyo kuli shetani. “Aho bhulihoyi bhutogwa bhudiho ubhobha; kunguno ubhutogwa ubhushikanile bhugabhupejaga ubhobha pye ubhose. Bhasi, umunhu uyo alina bhobha, adinashigana umubhutogwa,” (1Yohane 4:18). Lolaga Kueneza Injili kwa Methali, ukurasa 57.

Mambo ya Walawi 19:31.

Wagalatia 5:19-20.

1Yohane 3:14-15.

Mathayo 5:21.

Mathayo 26:23, 50.

KISWAHILI: ANAYEKULA NAWE NDIYE ATAKAYEKUUA.

Methali hiyo, ilianzia kwenye maongezi ya watu wanaomini kwamba, vijana wanaokufa huuliwa na watu wanaokula nao. Mmoja alisema, ‘Mungu hachukui vijana, kwa sababu yeye huchukua wazee waliomaliza muda wao wa kuishi.’ 

Mwenzake aliuliza, “Mbona hata vijana hufa na kuwaacha wazee?”  Yeye alimjibu kwamba, “vijana huuliwa na watu wanaokula nao, ambao wanawafahamu vizuri.” Ndiyo maana watu husema kwamba, ‘anayekula nawe ndiye atakayekuua.’

Methali hiyo, hulinganishwa kwa watu wale wanaoamani kulogwa au wale wanaotemdewa mabaya na watu walioko kwenye familia yao. Wenyewe wanaamini kwamba, watu huwa wanauana wenyewe. Watu hao, akifa kijana, husema kwamba, “tunajiua sisi wenyewe Mungu hataki.”

Lakini akifariki mzee, wao husema kwamba, “hakulogwa, bali amechukuliwa na Mungu.” Maisha ya watu hao, hata kama mtu akifariki kwa kupewa sumu, wao huamini kwamba amelogwa. Ndiyo maana huwa wanasema kwamba, ‘anayekula nawe ndiye atakayekuua.’ Rejea Kueneza Injili kwa Methali, ukurasa 56.

Kitabu hicho, kiliandikwa na watafiti ambao ni: Padri Donald Sybertz, M.M., na Padri Joseph Healey M.M., na kuchapishwa na Benedictine Pubhications Ndanda – Peramiho, 1984.

Methali hiyo, hufundisha watu juu ya kuacha hofu ya kuamini kulogwa kwa sababu hofu hiyo, huwajengea chuki ya kupelekea hata kuwaua wenzao wasio na hatia.

“Kila mtu asiyempenda ndugu yake ni mwuaji. Yeye hana uzima ndani yake, kama tunavyosoma katika waraka wa Mtakatifu Yohane.  Hivyo tukiwapenda wenzetu tumekwisha pita kutoka kifo na kuingia katika uzima.

Tunaweza kujiuliza kama uchawi upo au la. Tunaweza kujibu: Uchawi haupo, ila shetani yupo. Wachawi hawapo, isipokuwa katika mawazo ya mtu anayesadiki na anayeogopa kwake huyo wachawi wapo.”

Kumbe hofu ya uchawi inatokea kwa kutopendana sisi kwa sisi. Ikiwa sisi sote tunapendana kadiri ya mafundisho yake Yesu Kristo, hakuna mtu, hata mmoja atakayeogopa kulogwa.

Sisi huwa wakali kuvunja amri za Mungu. Lakini tunaogopa kulogwa na kufa. Ni afadhali tuwe wakali kufa, tena tuwe na hofu ya kutenda dhambi kama Yesu alivyosema: “Msiwaogope wale wauao mwili, lakini hawawezi kuiua roho. Afadhali kumwogopa yule awezaye kuangamiza mwili pamoja na roho motoni.”

Hapa kumwogopa Mungu, kuna maana ya kumcha. Mungu wetu ni Mungu wa amani, si wa hofu. Hofu haitoki kwa Mungu, bali kwa shetani. “Palipo na upendo hapana woga; naam; Upendo kamili hufukuza woga wote. Basi, mtu mwenye woga hajakamilika bado katika upendo.” (1Yohane 4:18). Rejea Kueneza Injili kwa Methali, ukurasa 57.

Mambo ya Walawi 19:31. ““Msiwaendee waaguzi, wala msitafute wapunga pepo, kwa maana vitawanajisi. Mimi ndimi BWANA Mungu wako.”

Wagalatia 5:19-20. “Basi matendo ya mwili ni dhahiri nayo ni haya: Uasherati, uchafu, ufisadi, kuabudu sanamu, kuamini uchawi, uadui, ugomvi, wivu, hasira, fitina, faraka, uzushi”

1Yohane 3:14-15. “Sisi tunajua ya kwamba tumepita kutoka mautini kuingia uzimani, kwa sababu tunawapenda ndugu. Kila asiyempenda ndugu yake akaa mautini. Ye yote amchukiaye ndugu yake ni mwuaji, nanyi mwajua ya kwamba mwuaji hana uzima wa milele ndani yake.”

Mathayo 5:21. “Mmesikia walivyoambiwa watu wa zamani kwamba, ‘Usiue, ye yote atakayeua atapasiwa hukumu.’”

Mathayo 26:23, 50. “Yesu akawaambia, ‘‘Yule aliyechovya mkono wake katika bakuli pamoja nami, ndiye atakayenisaliti.” “Yesu akamwambia, “Rafiki, fanya kile ulichokuja kufanya hapa.”

children green

child2

 

ENGLISH: HE WHO KILLS YOU IS THE ONE YOU SHARE A PLATE WITH.

This proverb comes from a conversation of people who were arguing that teenegers cannot easily die but old people do. One of them said, ‘God does not take young people, because He takes only elders whose time to stay on eath is over. The other one asked, “Why do even young people die and leave the elders?” He replied that, “young people are killed by their fellow human beings. This response on why teenegars die brought about the proverb ‘he who kills you is the one you share a plate with.’

This proverb can be compared to those people who believe on witchcraft. They hold a belief that human beings kill fellow humans. When they hear that a young person has died, the comment from them can easily be, “We kill ourselves, God doesn’t want.” But, when an old person dies they say, “He/she was not bewitched, but taken by God.” There are times one can die of poison still such people will say he/she has been bewitched by his/her close relatives. That is why they often say, ‘He who kills you is the one you share the plate with’ (Refer to Kueneza Injili kwa Methali which means ‘Spreading the Gospel through Proverbs,’ page 56). This book was written by researchers: Fr. Donald Sybertz, M.M., and Fr. Joseph Healey M.M., published by Benedictine Publications, Ndanda – Peramiho, 1984.

This proverb teaches people to stop being fearful in life. They don’t have to believe on witchcraft and people should not dare to impart fear to others because, in doing so, they can cause death.

Anyone who hates a brother or sister is a murderer, and you know that no murderer has eternal life residing in him, as we read in the epistle of St. John. So, having loved our fellows, we have passed from death unto life.

We may wonder if witchcraft exists or not. We can answer: Witchcraft does not exist, but Satan exists. Witches do not exist, except in the imagination of someone who believes and is afraid of them. ”

And the fear of witchcraft stems from not loving one another. If we all love one another, according to the teachings of Jesus Christ, no one will be afraid of being bewitched.

We are often in violation of God’s commandments. But we are scared of death. It is better for us to be fierce to die, and be afraid to sin as Jesus said: “Do not be afraid of those who kill the body but cannot kill the soul. Rather, be afraid of the one the one who can destroy both soul and body in hell.”

Here to fear God, it means to adore Him. Our God is a God of peace, not of fear. Fear comes not from God, but from Satan. “Where there is love there is no fear; yes; perfect love casts out all fear. Therefore, the man who fears is not made perfect in love ” (1 John 4:18) (Refer to ‘Spreading the Gospel in Proverbs,’ page 57).

Leviticus 19:31. Galatians 5: 19-20. 1 John 3: 14-15. Matthew 5:21. Matthew 26:23, 50.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.