Sukuma

1476. UNG’WENE OKILAGA BUNASI.

Olihoyi munhu uyo wikalaga muchalo ja Gabale. Umunhu ng’wunuyo agageniha kubhutemi bhungi kunguno ohayaga gujugisha kubhutemi bhungi. Uweyi agabhawila abhanhu bhakwe aho okila bhutemi bhungi kunguno oli ajidebhile imbimbi ja bhutemi bhokwe. Hunagwene abhanhu bhagayomba giki, “ung’wene okilaga bunasi.”

Akahayile kenako kagalenganijiyagwa kuli munhu uyo alina witegeleja bho gujidebha chiza imbimbi jakwe umukikalile kakwe. Umunhu ng’wunuyo, ojilanhanaga imbimbi jakwe inija bhiye bho guhoya chiza na bhiye bhenabho kunguno ya witegeleja bhokwe bhunubho, umuwikaji bhokwe bhunubho. Uweyi agikalaga chiza na bhanhu bha muchalo jakwe jinijo kunguno ya witegeleja bhokwe bhunubho ubho gujidebha chiza imbimbi jakwe, umukikalile kakwe kenako.

Umunhu ng’wunuyo, agikolaga nuyo oliajidebhile chiza imbimbi jakwe mpaka ubhawila abhiye aho okila bhutemi bhungi umubhugeni bhokwe bhunubho, kunguno nuweyi alina witegeleja bho gujidebha chiza imbimbi jakwe mpaga ojilanhana chiza, umuwikaji bhokwe bhunubho. Hunagwene abhanhu bhagang’wilaga giki, “ung’wene okilaga bunasi.”

Akahayile kenako kalanga bhanhu higulya ya gubhiza na bhitegeleja bho gujibebha chiza isabho jabho nija bhichabho, kugiki bhadule gujilanhana chiza, umuwikaji bhobho bhunubho.

Ezekieli 12:3.

Mwanzo 47:21.

Luka 10:2.

 KISWAHILI: HUYO AMEVUKA UTAWALA.

Alikuwepo mtu aliyeishi kwenye kijiji cha Gabale. Mtu huyo, alisafiri kwenda nje ya utawala wake kwa sababu alitaka kwenda kusalimia huko. Yeye aliwataarifu watu wake alipovuka utawala wake huo na kuingia kwenye utawala ng’wingine kwa sababu alikuwa anaielewa vizuri mipaka yake. Ndiyo maana watu walimwambia kwamba, “huyo amevuka utawala.”

Msemo huo hulinganishwa kwa mtu yule ambaye ana umakini wa kuielewa vyema mipaka yake, katika maisha yake. Mtu huyo, huilinda vyema mikapa yake na ya wenzake kwa kuongea vyema nao kwa sababu ya umakini wake huo maishani mwake. Yeye huishi vizuri na watu wa kijiji chake hicho kwa sababu ya umakini wake huo wa kuielewa vyema mikapa yake, katika maisha yake hayo.

Mtu huyo, hufanana na yule aliyeielewa vyema mikapa yake mpaka akawataarifu wenzake alipoingia kwenye utawala mwingine katika safari yake hiyo, kwa sababu naye ana umakini wa kuielewa vyema mipaka yake na ya wenzake mpaka akailinda vizuri, maishani mwake. Ndiyo maana watu walimwambia kwamba, “huyo amevuka utawala.”

Msemo huo hufundisha watu juu ya kuwa na umakini wa kuzielewa vyema mali zao na wenzao, ili waweze kuzilinda vyema, maishani mwao.

Ezekieli 12:3.

Mwanzo 47:21.

Luka 10:2.

 

ENGLISH: HE HAS CROSSED THE RULE

There was a man who lived in the village of Gabale. One day, he traveled beyond his boundary because he wanted to go and greet people in another place. Since he clearly understood the limits of his own rule, he informed his people when he crossed into another rule. He respected the boundaries and did not enter secretly. Because of this, people said of him, “He has crossed the rule.”

This saying is compared to a person who carefully understands his own boundaries in life. Such a person protects his responsibilities and respects the boundaries of others. He speaks well with his colleagues and neighbors because he values peace and order. By recognizing limits and acting with care, he lives peacefully with the people of his village.

He is like the man who understood his boundaries so well that he informed others when he entered another rule during his journey. In the same way, a wise person protects both his own responsibilities and those of others. That is why people say of him, “He has crossed the rule.”

This saying teaches people to respect boundaries, whether they are possessions, responsibilities, or relationships, so that they may protect them well in their lives.

The teaching of respecting boundaries can also be seen in the Bible, such as in Book of Ezekiel 12:3, Book of Genesis 47:21, and Gospel of Luke 10:2, where responsibility, movement, and duty are shown within proper order and understanding.

 

 

1475. WELELA MBAZU GITI ILIMBA LILULI.

Olihoyi munhu uyo wigejaga mbazu jakwe umuchalo jilebhe. Imbazu jinijo jali ndododo noyi guti maluli ga gubhegeja mabhelele. Amaluli genayo gagasumagwa bho ngito kunguno ya gutulila jiliwa. Hunagwene umunhu ng’wunuyo, bhagang’wilaga abhanhu giki “welela mbazu giti ilimba liluli.”

Akahayile kenako kagalenganijiyagwa kuli munhu uyo adagudililaga chiza umili gokwe umukikalile kakwe. Umunhu ng’wunuyo agagulekanijaga umili gokwe bho nduhu uguguchala ukubhugota ulu alisata, na nduhu gulya chiza uluotubhaga, kunguno ya guleka gugudilila chiza umili gokwe gunuyo umuwikaji bhokwe bhunubho. Uweyi agakondaga noyi kunguno ya guleka gugudilila chiza umili gokwe gunuyo, umukikalile kakwe kenako.

Umunhu ung’wunuyo, agikolaga nuyo wigejaga mbazu guti liluli lya gusumila libhelele, kunguno nuweyi agagulekanijiga umili gokwe mpaga okonda umuwikaji bhokwe bhunubho. Hunagwene abhanhu bhagang’wilaga giki, “welela mbazu giti ilimba liluli.”

Akahayile kenako kalanga bhanhu higulya ya gubhiza na witegeleja bho guyidilila chiza imimili yabho bho gulya chiza na guyichala kubhugota ulu bhalisata, kugiki bhadule gwikala na bhuyeji umukaya jabho jinijo.

Mwanzo 14:3.

Zaburi 109:24.

Kumbukumbu la Torati 32:24.

KISWAHILI: MBAVU ZIMEELEA KAMA FITO ZA KIHENGE.

Alikuwepo mtu mbaye mbazu zake zilionekana wazi. Mbavu hizo zilikuwa ndogo ndogo kama fito za kutengenezea kihenge cha kuwekea chakula. Fito hiyo ni nyembamba sana. Ndiyo maana watu walimwambia mtu huyo kwamba, “mbavu zimeelea kama fito za kihenge.”

Msemo huo, hulinganishwa kwa mtu yule ambaye haujali mwili wake katika maisha yake. Mtu huyo, huutelekeza mwili wake kwa kutoenda kutibiwa anapoumwa, na kutokula vizuri anapoisikia njaa, kwa sababu ya kutokuujali mwili huo maishani mwake. Yeye hukonda sana kwa sababu ya kutokuujali vizuri mwili huo katika maisha yake hayo.

Mtu huyo, hufanana na yule ambaye mbavu zake zilionekana wazi, kwa sababu naye amekonda mpaka mbavu zinaonekana wazi, maishani mwake. Ndiyo maana watu humwambia kwamba, “mbavu zimeelea kama fito za kihenge.”

Msemo huo, hufundisha watu juu ya kuwa na umakini wa kuijali vizuri miili yao kwa kuipeleka kutibiwa hospitalini wanapoumwa, na kula vizuri wanapojisikia njaa, ili waweze kuishi kwa furaha, katika familia zao hizo.

Mwanzo 14:3.

Zaburi 109:24.

Kumbukumbu la Torati 32:24.

 

ENGLISH: THE RIBS ARE FLOATING LIKE THE STEEL OF A FOOD PLATE.

There was a man whose ribs were clearly visible because he was very thin. His ribs looked like the thin metal rods used to shape a food plate. They stood out sharply under his skin. Because of this, people said to him, “The ribs are floating like the steel of a food plate.”

This saying is compared to a person who does not take care of his body in his life. Such a person neglects himself. He does not go for treatment when he is sick, and he does not eat properly when he is hungry. Because of this neglect, he becomes very thin, and his ribs begin to show clearly.

That person is like the man whose ribs were visible. His body shows the results of his carelessness. Therefore, people say to him, “The ribs are floating like the steel of a food plate.”

This saying teaches an important lesson: a person must take good care of his body. When someone is sick, he should seek treatment. When he is hungry, he should eat properly. By caring for the body, a person can remain healthy and live happily with his family.

The teaching of this saying can be connected with verses such as Genesis 14:3, Psalm 109:24, and Deuteronomy 32:24, which remind people about physical weakness and the importance of well-being in life.

 

 

1474. BHESI BHI BHISOLO BHAGUSOLOJAGA HANDUGU.

Bhalihoyi bhanhu abho bhesaga isolo handugu umuchalo ja Sanjo. Abhanhu bhenabho bhasolojaga chiza ubhusolo umuwesi bhobho kunguno bhali bhamanile noyi ugusoloja. Abhoyi bhesaga chiza kunguno ya bhudebhi bhobho ubho gusoloja bhunubho. Hunagwene abhanhu bhayombaga giki, “bhesi bhi bhisolo bhagusolojaga handugu.”

Akahayile kenako kagalenganijiyagwa kubhanhu abho bhali na masala ga gujidebha chiza isabho jabho, umukikalile kabho. Abhanhu bhenabho bhajilanhanaga chiza isabho jabho bho gujisoloja mpaga ja tanhanila kunguno ya masala gabho genayo, umuwikaji bhobho bhunubho. Abhoyi bhagikalaga na sabho nyingi umukaya jabho kunguno ya masala gabho genayo, umukikalile kabho kenako.

Abhanhu bhenabho bhagikolaga nabho bhesaga iloso lyabho handugu bho gubhusoloja ubhusolo bhobho, kunguno nabhoyi bhajisolojaga isabho jabho mpaka bhajidebha chiza, umuwikaji bhobho bhunubho. Hunagwene abhanhu bhagabhawilaga giki, “bhesi bhi bhisolo bhagusolojaga handugu.”

Akahayile kenako kalanga bhanhu higulya ya gubhiza na masala ga gujidebha na kujilanhana chiza isabho jabho, kugiki jidule gubhambilija chiza, umukaya jabho jinijo.

Hesabu 1:2-3.

Kumbukumbu 4:27.

1Samweli 6:17.

2 Samweli 24:9.

KISWALI: WACHEJA BAO WANAHESABU UKUTANI.

Walikuwepo watu waliokuwa wakicheza bao ukutani kwenye kijiji cha Sanjo. Watu hao walikuwa wakihesabu vizuri mawe yao ya kuchezea kwa sababu walikuwa wanafahamu kuhebabu. Wao walicheza vizuri kwa sababu ya uelewa wao huo wa kuhesabu. Ndiyo maana watu waliwaambia kwamba, “wacheza bao wanahesabu ukutani.”

Msemo huo hulinganishwa kwa watu wenye akili za kuhesabu vizuri mali zao, katika maisha yao. Watu hao walizitunza vizuri mali zao kwa kuzihesabu mpaka wanazifahamu kwa sababu ya akili zao hizo, maishani mwao. Wao huzitunza vizuri mali za familia zao kwa sababu ya akili zao hizo, katika maisha yao.

Watu hao hufanana na wale wacheza bao waliokuwa wakisehabu mawe yao ukutani, kwa sababu nao wana akili za kuhesabu vizuri mali zao mpaka wanazifahamu, maishani mwao. Ndiyo maana watu huwaambia kwamba, “wacheza bao wanahesabu ukutani.”

Msemo huo, hufundisha watu juu ya kuwa na akili za kuzihesabu na kuzitunza vyema mali zao, ili ziweze kuwasaidia vizuri, katika familia zao hizo.

Hesabu 1:2-3.

Kumbukumbu 4:27.

1Samweli 6:17.

2 Samweli 24:9.

 

ENGLISH: SCOOP PLAYERS COUNT ON THE WALL

There were people in the village of Sanjo who played a traditional game called Scoop on the wall. As they played, they carefully counted their stones to make sure none were lost. Because they understood counting well, they played wisely and successfully. That is why people said, “Scoop players count on the wall.”

This saying compares those players to people who are wise in managing their wealth. Just as the players carefully counted their stones, wise people carefully count and manage their money and property. They understand what they have, protect it, and use it wisely for the benefit of their families.

Such people do not waste their resources. They plan, calculate, and manage their possessions carefully. Because of their intelligence and discipline, their families live securely and peacefully. Like the Scoop players counting their stones on the wall, they count their wealth carefully so that nothing is lost.

Therefore, this saying teaches us to be wise, organized, and responsible in managing our wealth. Careful counting and good management bring stability and blessing to the family.

This teaching is also reflected in the Bible, where counting and careful record-keeping were important:

In Book of Numbers 1:2–3, God commanded the Israelites to be counted.

In Book of Deuteronomy 4:27, the people were warned about being scattered and reduced in number.

In First Book of Samuel 6:17, specific offerings were counted and recorded.

In Second Book of Samuel 24:9, the number of fighting men was carefully counted.

All these examples show that counting and keeping record is a sign of responsibility and wisdom.

 

 

1473. OGAYIWA NG’HINGO GITI NG’ONGE JILIPUGANYA MU GITI.

Oliyoyi munhu uyo ulina nhingo nguhi. Umunhu ng’wunuyo, agakoyaga ugumila ing’honge kunguno ya bhuguhi bho ng’hingo yakwe yiniyo. Uweyi obhizaga guti inhonge ijo jibhisanyaga mugiti. Hunagwene abhanhu bhagang’wila giki, “ogayiwa ng’hingo giti ng’onge jilipuganya mu giti.”

Akahayile kenako kagalenganijiyagwa kubhanhu abho bhitola muludugu lobho, umukikalile kabho. Abhitoji bhenabho bhali bhadimanile chiza umuludugu lobho kunguno ya gugayiwa witegeleja bho gwita bhukengeji bho gwidebha chiza umubhudugu bhobho bhunubho, umuwikaji bhobho bhunubho. Abhoyi bhagadumaga uguilela chiza ikaya yabho kunguno ya gugayiwa witegeleja bhunubho ubho gwidebha chiza umubhudugu bhobho bhunubho, umukikalile kabho kenako.

Abhanhu bhenabho bhagikolaga ni ng’honge ijo jibhisanyaga mugiti, kunguno nabhoyi bhitola mubhudugu bhobho bho nduhu ugwidebha chiza, umuwikaji bhobho. Hunagwene abhanhu bhagabhawilaga giki, “ogayiwa ng’hingo giti ng’honge jilipuganya mugiti.”

Akahayile kenako kalanga bhitoji higulya ya gubhiza na witegeleja bho gwidebha chiza umubhudugu bhobho haho bhatali ugwitola, kugiki bhadule ugujilela chiza ikaya jabho jinijo, umuwikaji bhobho bhunubho.

1Wakorintho 8:38-39.

KISWAHILI: UMEKOSA SHINGO KAMA TONGE KUCHENGANA GIZANI.

Alikuwepo mtu aliyekuwa na shingo fupi. Mtu huyo, alipata shida ya kumeza tonge kwa sababu ya ufupi wa shingo yake. Yeye alifanana na tonge zilizopishana kwenye giza. Ndiyo maana watu walimwambia kwamba, “umekosa shingo kama tonge kuchengana gizani.”

Msemo huo, hulinganishwa kwa watu waliooana ndani ya undugu wao katika maisha yao. Wana ndoa hao, hawakuuelewana vizuri katika undugu wao kabla ya kuoana kwa sababu ya kukosa umakini wa kuuelewa vizuri undugu wao, maishani mwao. Wao hushindwa kuilea vyema familia yao, kwa sababu ya kukosa umakini huo wa kuuelewa vizuri undugu wao kabla ya kuoana, katika maisha yao.

Watu hao, hufanana na zile tonge zilizopishana gizani kwenye shingo fupi, kwa sababu nao wameoana ndani ya undugu wao bila ya kuelewana vizuri, maishani mwao. Ndiyo maana watu waliwaambia kwamba, “umekosa shingo kama tonge kuchengana gizani.”

Msemo huyo, hufundisha wana ndoa juu ya kuwa na umakini wa kuwawezesha kufanya utafiti wa kuwaolewa ndugu zao kabla ya kuoana, ili waweze kuzilea vyema familia zao, maishani mwao.

1Wakorintho 8:38-39.

 

ENGLISH: YOU HAVE A SHORT NECK LIKE PIECES OF STIF FOOD PASSING EACH OTHER IN THE DARK.

There was once a man who had a very short neck. Because of this, he struggled to swallow food easily. People described his condition in a figurative way, saying it was like “pieces of food passing each other in the dark.” From this image came the saying: “You have a short neck like pieces of stif food passing each other in the dark.”

This saying is compared to people who marry within their own close family without first taking time to understand one another well. Before marriage, they do not carefully examine their relationship, their differences, or their responsibilities. Because of this lack of understanding, they may later struggle to build and guide their family properly.

Just as food passing in a short neck faces difficulty, these couples face confusion and misunderstanding in their marriage. The “darkness” in the saying symbolizes a lack of knowledge, preparation, and wisdom before entering into marriage.

Therefore, this saying teaches that people should be careful and thoughtful before marriage. They should take time to understand one another deeply, seek guidance, and prepare themselves well so that they can raise their families in peace and unity throughout their lives.

The teaching also connects with the spirit of love and responsibility found in First Epistle to the Corinthians 8:38–39, which reminds believers about the importance of acting in love and wisdom in their relationships.

Hence, marriage requires understanding, preparation, and wisdom. Entering it without knowledge and careful thought can lead to unnecessary struggles.

1472. NGUNGA GODUNG’WA LIMI.

Aho kale lyalihoyi linti ilo litanagwa lingunga. Ilingunga linilo lyahulumaga bhuli makanza nulu ib’ize chu ja limi lisebhu kunguno lyalihasoga. Ilyoyi lyahurumaga duhu pye amakanza genayo kunguno ya gwikala ha bhulolo bhusoga chiniko. Hunagwene abhanhu bhagayomba giki, “ngunga godung’wa limi.”

Akahayile kenako kagalenganijiyagwa kuli munhu uyo agikalaga ha kaya ya bhutogwa bhutale, umukikalile kakwe kenako. Umunhu ng’wunuyo, agatumamaga milimo yakwe na bhuyegi bhutale na bhanhu bha ha kaya yakwe yiniyo, kunguno ya bhutogwa bhutale ubho bhalinabho bhunubho, umuwikaji bhobho bhunubho. Uweyi agayibhejaga chiza ikaya yakwe yiniyo kunguno ya bhutogwa bho bhanhu bhenabho, umukikalile kakwe kenako.

Umunhu ng’wunuyo agikolaga nu ngunga uyo gohulumaga pye amakanza nulu lyasebhaga ilimi, kunguno nuweyi agikalaga na bhanhu bhabhutogwa ubho bhugang’winhaga bhuyegi bhuli makanza, aha kaya yakwe yiniyo, umuwikaji bhokwe bhunubho. Hunagwene abhanhu bhagang’witaga giki, “ngunga godung’wa limi.”

Akahayile kenako kalanga bhanhu higulya ya gubhiza na bhutogwa bho gubhambilija gutumama milimo yabho chiza na bhuyegi, kugiki bhadule gujibheja chiza ikaya jabho jinijo, umuwikaji bhobho bhunubho.

Ezekieli 31:4-5.

Ayubu 8:16-19.

Zaburi 104:16-19.

KISWAHILI: MGUNGA ULIOSHINDA JUA.

Hapo zamani ulikuwepo mti ulioitwa Mgunga. Mkunga huyo ulisitawi kila wakati hata iwe kiangazi cha Jua kali kwa sababu ulikuwa kwenye udongo mzuri. Wenyewe ulisitawi wakati wote huo kwa sababu ya kuwa pazuri hivyo. Ndiyo maana watu waliuita jina la “mgunga ulioshinda Jua.”

Msemo huo, hulinganishwa kwa mtu yule anayeishi kwenye familia yenye upendo mkubwa, katika maisha yake. Mtu huyo, hufanya kazi kwa furaha kubwa katika familia yake hiyo, kwa sababu ya upendo wa watu hao, maishani mwake. Yeye huilea vyema familia yake hiyo kwa sababu ya upendo walionao watu hao, katika maisha yao hayo.

Mtu huyo, hufanana na ule mgunga uliokuwa kwenye udongo mzuri mpaka ukasitawi hata wakati wa Jua kali, kwa sababu naye huishi na watu wenye upendo uliompatia furaha kila wakati kwenye familia yake, maishani mwake. Ndiyo maana watu walimuita jina la “mgunga ulioshinda Jua.”

Msemo huo hufundisha watu juu ya kuwa na upendo wa kuwasaidia kufanya kazi zao vizuri na kwa furaha, ili waweze kuzilea vyema familia zao, maishani mwao.

Ezekieli 31:4-5.

Ayubu 8:16-19.

Zaburi 104:16-19.

 

THE MGUNGA THAT OVERCAME THE SUN

Once upon a time, there was a tree called Mgunga. The Mgunga tree always flourished, even during the hot summer, because it grew in rich and fertile soil. It continued to grow strong and healthy because it was planted in a good place. That is why people called it the Mgunga that overcame the Sun.”

This saying is compared to a person who lives in a family filled with great love. Because of the love in that family, the person works with joy and peace. He takes good care of his family, and he fulfills his responsibilities happily, because he is strengthened by their love.

Just like the Mgunga tree that flourished even under the burning Sun because it was planted in good soil, this person thrives in life because he lives among loving and supportive people. That is why he is called “the Mgunga that overcame the Sun.”

This saying teaches people that love is like fertile soil. When there is love in a family, people gain strength to work hard, remain patient during difficulties, and raise their families well throughout their lives.

Book of Ezekiel 31:4–5.

Book of Job 8:16–19.

Psalms 104:16–19.

These passages also describe how trees planted in good conditions grow strong and flourish, just as a person rooted in love grows and prospers in life.